reklama

Na začiatok (týždeň medzi neznámymi 1/7)

Risk je niekedy zisk. Aspoň v mojom prípade to tak platí, a potvrdilo sa mi to toto leto. Dostala som ponuku zúčastniť sa akejsi mládežníckej výmeny v Rakúsku. Napriek tomu, že som ani nevedela cez akú organizáciu, či s akým kolektívom idem, a čo bude témou celej akcie, povedala som si, že nič nestratím. A aspoň sa nebudem týždeň doma nudiť. Stretla som sa aj s organizátorkou zo strany Slovenska. Hneď ma potešilo, že je to mladá fajn baba, ktorá ma hneď zasvätila to tajov celej akcie. Ja som však bola zničená bratislavským slnkom a všetko, čo mi so zápalom hovorila, šlo jedným uchom dnu a druhým von. Oveľa viac ako plán tábora ma lákali pripravené koláčiky na stole v kanclíku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
malebná krajina jazera Attersee, škoda, že celý týždeň pršalo...
malebná krajina jazera Attersee, škoda, že celý týždeň pršalo... 

Táto moja„sústredenosť“ spôsobila nemalú nervozitu, keď som sa aj s ťažkou taškoutrepala k Hlavnej stanici, na miesto stretnutia slovenskej zostavy. Vedúca mahneď zapojila do skupiny a predstavilala ďalším Slovákom. Zistila som, že zoZápadu sme iba dvaja Bratislavčania, ja a ešte jeden zakríknutý chalan vokuliaroch, ktorého viacej zaujímal svoj mobil ako celá spoločnosť. Zvyšok,čiže ďalší štyria ľudia boli čistí vychodzňári, z jednej dzdedziny – pre mňauzavretá komunita. Jediné, čo som v tej chvíli mohla urobiť, bolo zhlboka sanadýchnuť a aspoň so zdvorilostnými otázkami sa dostať do rozhovoru. Zvychodzňárov sa vykľuli tri zlaté, odomňa asi o tri-štyri roky staršie baby, čomi hneď išli pomáhať s taškami a inými príručnými batožinami, ako napríkladhusľami, ktoré som na veľké presviedčanie zobrala, že možno na nejakom večernomprograme zafidlikám. Štvrtým do partie bol chalan, jediný zo skupiny v mojomveku, úpenlivo čakajúci na 17.náste narodeniny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A už sme saaj viezli vlakom spoznávať nepoznané. Nepoznané pre nás nebolo len Rakúsko aviedenská Westbahnhof, ale aj asi štyridsať nových ľudí zo šiestich európskychkrajín. Na miesto stretnutia sme dorazili asi o hodinu skôr, tak sme siposadali v staničnej hale na svoju batožinu a skúmavým pohľadom sme sipremeriavali každú väčšiu skupinku mladých ľudí v nádeji, že sú to naši budúcikamaráti. Nakoniec, keď sme tam takto sedeli, ešte desať minút po určenejhodine, začali nás rakúski organizátori hľadať. Keď nás tam objavili„vyflegmených“, na batožine sediacich, oznámili nám, že celá skupina, stojacapred stanicou, čaká už iba na nás.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak sme sadostali do väčšieho, hlučného davu neznámych tvárí, pod vedenie sympatickéhočernocha v slnečných okuliaroch s perfektnou angličtinou. S babami, s ktorýmisom sa medzitým zoznámila na hodinovej ceste vlakom z Bratislavy do Viedne, smeiba odhadom skúšali priradiť tváram národnosti. Poliakov sme mali vďaka jazykuistých ako prvých. Lotyši nám robili asi najväčšie problémy – ten jazyk sme vživote nepočuli a vonkajším výzorom neboli takí jednoznační ako Taliani aleboTurci. Rakúšania mali dohodnutý príchod až do miesta táboriska, tak zatiaľ smemohli žasnúť iba nad štyrmi inými národmi ako sme my. Černoch sa ujal velenia aokrem iného prezradil, že je Američan, čo mi bolo viac menej po jeho hovorenýchvstupoch podľa perfektného jazyka jasné. Trojhodinová cesta autobusom bolasprevádzaná prekvapeným mlčaním a prestrašenými pohľadmi ľudí rôznychnárodností. Ticho bolo občas prerušované vtipnými poznámkami americkéhočernocha, ktorý sa predstavil ako Gregory. No odozvou na jeho vtipy bol neurčitý smiech tých, ktorých znalosťangličtiny zodpovedala americkému humoru.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako som sina internete zistila, camp – miesto táboriska sa nachádzal v malebných horáchpri jazere Attersee, neďaleko Salzburgu. Pri obrazovke počítača mi len slinkytiekli pri pohľade na bungalovy a zariadenie, ktoré nám Rakúšania pripravili natento týždeň. Nemohla som uveriť, že za celý tento komfort si platíme iba 30% zcestovných nákladov, čo bolo v mojom prípade asi 3 euro. Moja internetováilúzia raja na zemi sa rozplynula, ako sme dorazili do campu. Bungalovy zvonkuvyzerali obývateľné, no spoločné kúpeľne budili dojem, že pred nami zažilinájazd ľudí z čias keď mydlo ešte nebolo na svete a odev tvorila tráva a iné„dary“ zeme. Hlboký nádych som však spravila, a nielen ja, keď sme vstúpili dospoločenskej miestnosti s predsienkou namaľovanou sýtou červenou farbou a sportrétmi otcov socializmu: Marxa, Lenina a Che Gevaru...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A bol časna ubytovanie sa a zoznámenie. Našťastie nás nechali bývať jednotlivénárodnosti pospolu, aj keď chlapci a dievčatá oddelene. Poľky sa hneď s namidohodli, žeby sme mohli bývať spolu. Ešte k nám priradili tri dievčatá zTurecka a zostava našej chatky bola na svete. Niektorí chalani sa netajili,žeby sa - hoci aj na zemi - radi delili s nami o bungalov. No predsa, púšťať si do chatky cudzincov užna začiatku, tak to sa nám moc nezdalo. Naša slovenská dvojka chalanov sa tieždala dokopy v bývaní s veselými a hlučnými Poliakmi. Poliaci okrem iného bolivýnimoční tým, že mali medzi sebou dvoch bratov – dvojičky. Zostavu chalanskéhobungalovu dopĺňali už iba traja Turci, ktorí vyzerali od našich chalanov asi odesať rokov starší. Zvyšné dva bungalovy, jeden dievčenský a jeden chalanský,obsadila trojzostava z krajín Talianska, Rakúska a Lotyšska.

Tak taktosa začal jeden zo zaujímavých týždňov mojich prázdnin...

Zuzana Botiková

Zuzana Botiková

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zmaturovaná a plná nápadov, ideálov a podobne. I don't want to achieve immortality through my work... I want to achieve it through not dying. :)(Woody Allen) Zoznam autorových rubrík:  Fajn akcieMusicSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu