Bol to prvý deň, kedy sme nepracovali na seminároch v pomiešanýchskupinkách. Každá krajina sa mala dať dokopy a pripraviť krátku prezentáciu omadých vo svojom štáte. Aj my sme si posadali okolo veľkého papiera a začalisme spisovať. Zozačiatku sme však nevedeli, čo napísať aby sme sa odlíšili oddruhých krajín, aby sme boli originálni. Nakoniec na celom našom papieri bolnajoriginálnejší nadpis – každé písmenko sme vyfarbili inou farbou a ozdobiliiným motívom. Písaný obsah plagáta tvorili popísané rôzne skupiny, či štýly,ktorým mladý ľudia na Slovensku holdujú.
V prvýchbodoch sme si porozdeľovali ľudí do skupiniek podľa hudby, ktorú počúvajú.Neskôr sme ani inak skupiny rozlíšiť nevedeli. Hudba je médium, ktoré ľudímaximálne od seba odlišuje, ale zároveň ich aj spája. Hudba prechádza všetkýmihranicami a pritom nejaké aj vytvára. Štýl obliekania, správanie, slovník avonkajšie vystupovanie vychádza z hudby, ktorú dotyčný počúva. Na Slovensku smepriradili najväčšie skupiny mladých k hip-hopu, punkrocku a popu. Menšieskupinky uznávajú ethno, ska, a kapely na domácej scéne. Tu sme museli ajpoznamenať, že umelci vytvárajúci imidž nepatria k domácej scéne. Je veľa ľudí,ktorí počúvajú domácich interpretov, ale pre zvyšok - ktorého je v tomtoprípade viac - sú atraktívnejší tí zo zahraničia. Takáto situácia však nie jeiba na Slovensku. V každej z krajín zúčastnených na tomto seminári sú mladíľudia rovnakí.
Výnimkounie je ani Taliansko, aj keď pri ich prezentácií hovorili chalani a baby odomácom ľavicovom hnutí, ktoré silne ovplivňuje mladých Talianov. Dokonca námaj zaspievali neoficiálnu hymnu tohto hnutia, ktorá je v Taliansku pomernepopulárna. Samozrejme svojou popularitou netromfla hymnu, ktorú vyspevovalitalianski futbalisti, keď získali titul svetových šampiónov. Futbalovou hymnounakazili nás všetkých, čiže hocikedy sme si spievali o tom ako „siam campionidel mondo“... Napriek tomu, málokto v zahraničí vie o silných politickýchskupinách a hnutiach v Taliansku.
Súčasťounašich prezentácií mala byť aj hudobná ukážka vlastnej „protestsongovej“skupiny. Keďže nejakú výraznejšiu na Slovensku nemáme, pustili sme Desmod,ktorý sa páčil všetkým. A veľmi. Vysvetlili sme síce, že v tej ich pesničke saspieva o láske a nie o zlej politickej situácií v štáte, no nikomu to zjavnenevadilo, že sme sa nedržali témy. A tak si Desmod získal obdivovateľov aj vradoch mladých zo zahraničia. Som na tebe závislý sa dostala na veľa mp3prehrávačov a na diskotéke bývala pustená aspoň raz za večer.
No boli smeasi jediní, čo sme nemali kapelu, ktorá by spievala proti politike naSlovensku. Nebola to iba chyba môjho slabšieho rozhľadu, ani ďalší piati znašej skupiny o žiadnej takej nevedeli. Poznáme kapely, ktoré spievajú protivšetkému, ako je trebárs Kontrafakt alebo Iné Kafé, ale ani zďaleka sanevyrovnajú "západným" U2 alebo Green Day. Ľudí na Slovensku politika vôbecnezaujíma, a preto nemajú potrebu sa voči nej nejako vyjadrovať, či už vpiesňach alebo inak. A čo je horšie,nám naša ľahostajnosť akosi ani neprekáža. Voliť nechodíme, lebo si myslíme, žeaj tak nič náš hlas nezaváži a potom sa tvárime ako poškodení. Našou letargiouvlastne poškodzujeme sami seba, a potom sa čudujeme, odkiaľ na nás zahraničie berienegatívne stereotypy. Ale zatiaľ nikto nevie, ako tento stav zmeniť.
Po seminárivyšlo dlhoočakávané a už aj mágiou vyvolávané slnko. Volejbalová sieť bolanatiahnutá, lopta od iných kemperov ukradnutá... Vznikli zmiešané volejbalovédružstvá a turnaj v blate mohol začať. Družstvo, ktoré som viedla, prehralosvoj jediný zápas, ale keďže niektomusí byť posledný, zaujali sme toto miesto so cťou.