Minuly pondelok sme mali v spolocenskej miestnosti, plnej stoliciek stojacich v uhladnych radoch, stretnutie s obyvatelmi mestecka Ryslinge, kde byvame. Nielen my, international students, ale vsetci ziaci Ryslinge højskole. Na stretnutie som trosku meskala, cize ked som vosla do miestnosti, len horko-tazko som si nasla miesto na sedenie. Miestnost bola plna ludi, prevazne dochodcov a samozrejme ostatnych spoluziakov. Prekvapilo ma to, lebo keby sa mal takyto oficialny vecer konat v mojej dedine na Slovensku, skolaci by si blicli a tetusky by si radsej pozreli doma telenovelu.
Ale spat k veceru. Vacsinou nam oznamy hovoria v dancine a tentoraz to bolo podobne, cize som nepochopila o com takyto vecer je. Ked si vsak nas riaditel zasadol k velkemu pianu a vsetci, vratane mladych, vytiahli spevniky, vedela som, ze aspon jedna povinna pesnicka padne. Spevnicky mame tu na skole a su to tzv. Højskolen spevniky, kde su pesnicky aj stare aj pomerne nove, po anglicky, dansky, norsky, nemecky a tak. Cize popri danskych starych pesnickach sa tam daju najst pesnicky od Beatles, Scorpions, a aj Oda na radost od L. van Beethowena. A tuto sme dokonca aj spievali, pekne v originaly, po nemecky ako to Friedrich Schiller raz davno napisal:)
Cize uz som sa dostala k tomu ze sme spievali jednu pesnicku. Tato veta vsak vyznieva velmi zavadzajuco, tak sa musim poopravit. Spievali sme okolo dvadsat pesniciek, mozno aj viac. S urcitostou viem, ze v spolocenskej sale sme sedeli asi dve hodiny. Spievali vsetci, mladi, stari, aj ti medzi. Po kazdej pesnicke riaditel povedal par slov k nasledujucej, a pokracovalo sa dalej. Prevazne to boli pesnicky v anglictine, ako z ucty k nam medzinarodnym, nech si zaspievame aj my.
Po dvoch hodinach spevu sa vsetci pobrali von. Daleko vsak nezasli, presli akurat cez dvorcek a vosli, do dalsej budovy, kde mame jedalen. V jedalni nas cakali kolaciky s kavou a cajom. Na stoloch boli zazate sviecky a vsetko dychalo prijemnou atmosferou. V jedalni si este spievaniachtivy vyprosili nejake dve danske pesnicky, a kedze klavir je aj tam, tak riaditel si zasadol a zahral doprovod. Tieto pesnicky som uz nestihala ani citat, tak som aspon sedela s kavickou a pocuvala. Znelo to ako krasna uspavanka...
... a potom sme sa uz naozaj rozisli. My na intrak a Ryslincania do svojich malych tehlovych domcekov.